Miroslava Hola
Vrátiť sa domov...
Bolo to tak dávno? Krátka kvietkovaná suknička mi sotva zakrývala doodierané nohy a vlasy som nosievala v dvoch vrkôčikoch, do ktorých mi mama vpletala sny o bezstarostnom živote a krásnej budúcnosti. So štrbavým úsmevom na tvári som sa vyšplhala ockovi na kolená a chválila sa prvými úspechmi. Drobné slzičky mi zotierali veľké dlane, ktoré mi dodávali nádej, že každá bolesť sa po chvíli stratí.