reklama

Vrátiť sa domov...

Bolo to tak dávno? Krátka kvietkovaná suknička mi sotva zakrývala doodierané nohy a vlasy som nosievala v dvoch vrkôčikoch, do ktorých mi mama vpletala sny o bezstarostnom živote a krásnej budúcnosti. So štrbavým úsmevom na tvári som sa vyšplhala ockovi na kolená a chválila sa prvými úspechmi. Drobné slzičky mi zotierali veľké dlane, ktoré mi dodávali nádej, že každá bolesť sa po chvíli stratí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Verila som, že môžem byť princeznou Arabelou a kedykoľvek potočiť prsteňom, aby som sa zjavila na mieste, kde chcem práve byť. A ak sa to nepodarí, chcela som byť i Popoluškou, odhodiť za seba jeden z troch orieškov, ktorý by mi splnil želanie.
Čas však akosi rýchlo preletel a mama mi prestala česávať vlásky. Ja som to tak chcela... Liezť otcovi na kolená sa už nepatrilo, veď dávno som vyrástla z tej kvietkovej sukienky. Ranky na nohách i detskej dušičke sa zahojili a zúbky, ktoré kedysi chýbali, už dávno dorástli. Odvracala som tvár od tých, ktorí mi ju kedysi s láskou hladili. Tvárila som sa, že ma nič nezlomí, že ma nič nebolí. Slzy? Mala som ich plné vnútro a ak som ich náhodou pustila von, nesmel to nik vidieť. Chcela som im ukázať, všetkým ukázať, že ja už som veľká a vystačím si aj sama. Žila som s provizórnym pocitom, že som tu ja a to stačí. Nevšímala som si smutné tváre rodičov, keď som sa domov vracala nad ránom a oni ma čakali a báli sa o mňa.
Dnes sa bojím ja.
Hodiny na kostole odbíjajú päť hodín ráno, a ja sa vraciam... ale kam? Nejdem domov, len do akejsi postele, v ktorej sa vyspím a počkám, čo bude keď sa zobudím. Posteľ je tvrdá a v izbe cítiť alkohol a cigarety. Samej seba sa pýtam, kde to som. Kam zmizla mama s ockom a kto to leží vedľa mňa?
Chcem otvoriť oči, pozrieť na ruku a zbadať Arabelin prsten. Otočiť ním a zmiznúť kamsi preč. I keď si uvedomím, že stále utekám. Chcem vedieť pred kým alebo pred čím a kam sa vlastne ponáhľam... Nemám kam ísť a predsa sa ráno zobudím a kráčam a kráčam a neviem kam.
Siahnem do vrecka. Azda vylovím tri oriešky a budem si želať, aby som mala znova sedem rokov... aby som sa hojdala s kamarátkou na hojdačke pred naším činžiakom a myslela si, že vyletíme ku hviezdam. Ale oriešky tam nie sú.
„Hej, hviezda, splň mi želanie!“ vyslovím, hľadiac na nebo a uvedomím mi, že prišiel ďalší večer. Prines mi princa, nemusí byť na bielom koni. Stačí taký, ktorý mi nedovolí odísť.
A hviezda mlčí...
A on neprichádza...
Na šnúrke na krku nahmatám niečo... kľúčik! Kľúčik od môjho domova! Kde sa vzal? Neviem sa rozpamätať, ale chvíľku mám pocit, že viem kam chcem ísť. Utekám na známe sídlisko, vybehnem po schodoch jedného z panelákov a skúšam odmknúť. Nič!
Ktosi vymenil zámok na dverách... ani tu ma už nechcú. Slzy mi tečú dolu tvárou. Teraz sa za ne už nehanbím. Zabúcham a ktosi otvorí. Tvár poznačená vráskami a v nej oči, tak podobné mojim. Ticho by sa dalo krájať...
A tu zrazu ucítiť dotyk známej dlane, čo zotiera mi slzy... „Chcem sa vrátiť domov!“ šepkám medzi vzlykmi.
Dvere sa otvoria dokorán a ja vpadnem do náruče s pocitom, že som znova malé, neposedné dievčatko, ktoré iba zmeškalo večierku...


Miroslava Hola

Miroslava Hola

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu